komín

(koch)
zariadenie na odvod dymu nad úroveň strechy domu. V mestách sú komíny známe od prelomu 16. a 17. storočia, do dedinského prostredia prenikali až od 18.–19. storočia, miestami až v 20. storočí. Dovtedy pretrvávali lapače lievikovitého tvaru, ktoré odvádzali dym z kúreniska cez strop len do podstrešia. Boli pletené z prútia alebo zbité z dosák a omazané hlinou. Po premiestnení ohniska a čeľustí pece z izby do pitvora, kde vznikla čierna kuchyňa, dym z nej sa odvádzal otvoreným komínom. Jeho základ tvorila murovaná alebo zrubová klenba, ktorá v podstreší vyúsťovala do komína vychádzajúceho až nad strechu domu. Spočiatku boli aj otvorené komíny z prútia alebo z dreva a omazané hlinou. Protipožiarne opatrenia prispeli k tomu, že od druhej polovice 19. storočia sa začali stavať z pálených tehál. Otvorené komíny slúžili aj na údenie mäsa, slaniny a klobás.