kadlub
- kmeň stromu s vydlabanou priehlbinou alebo dutinou. Dlabaním i vypaľovaním sa vyrábali člny, korytá, válovy, trámy stúp a válch, úle i zásobnice na obilie, nazývané kadlub (kadlob, kadluba, karlub, charlub). Zásobnice mali valcovitý tvar a boli stojaté s otvoreným horizontálnym ústím a ležaté s otvorom v strede kmeňa. Výhodou ležatých kadlubov bolo, že ich bolo možné (napr. pri požiari) odkotúľať. Zásobnice sa často zhotovovali z bútľavých kmeňov jedlí, topoľov, čerešní, bukov. Ich vnútro sa vydlabalo po zdravé drevo a na jednom alebo na oboch koncoch sa vsadilo dno. Vyrábali sa najmä na severovýchodnom a západnom Slovensku. Začiatkom 20. storočia všeobecne a do 50. rokov 20. storočia už ojedinele sa tieto zásobnice na obilie používali v celej horskej oblasti Slovenska;
- forma na odlievanie alebo formovanie predmetov. Na odlievanie medi sa používali už v neolite. V ľudovom prostredí sa používali najmä pri odlievaní šperkov, praslíkov. Formy boli vyrobené z dreva (na olovené a cínové predmety), hliny, mäkkého kameňa (bridlica, mastenec), ojedinele zo zemiaka (na odlievanie praslíkov). Sadrové alebo kovové kadluby sa používali vo fajkárstve;
- drevená obruba studne;
- označenie prieruby v ľade.
Ležatý kadlub. Snakov (okr. Bardejov). Šarišské múzeum. Prevzaté z Podolák, J.: Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku. Bratislava 2008, 371.
AutorJuraj Zajonc
Pozri aj
Literatúra
Mruškovič, Š.: Obilné zásobnice. Martin 1974.
Slavkovský, P.: Roľník a jeho práca. Bratislava 1988.
Uhlár, V.: Vretená a kolovraty na Slovensku. In: Sborník Slovenského národného múzea, roč. 60, 1966, Etnografia 7, 9-55.