valcha
(foľuš, kalov, karlov, sopotnica, stupy, stupeň, tlučareň, valkovňa)
- mechanické zariadenie na splsťovanie vlnenej tkaniny na súkno. Poháňalo ju koleso na vrchnú vodu, v 20. storočí aj motor. V jeho hriadeli (val) boli kolmé trámiky (kríže), ktoré pri otáčaní striedavo dvíhali dvojicu drevených kladív (stupy) a do nich zapustené drevené palce. Kladivá mali na vnútornej strane ozubenie a boli nasadené na násade (citra, bič), upevnenej na spoločnej osi. Keď pri otáčaní hriadeľa vybehol kríž z palca, kladivo vlastnou váhou spadlo do otvoru (huňk) vydlabaného vo vodorovnom kmeni stromu (klada). Do kotla pri valche sa, obvykle drevenými žľabmi, privádzala studená a z kotla do huňku odvádzala horúca voda. Veľké valchovne mali niekoľko huňkov a párov kladív. Vlnenú tkaninu naskladanú v huňku ozubenie kladív pri ubíjaní otáčalo. Pri valchovaní sa tkanina parila horúcou vodou, vyberala, naťahovala. Forma jej skladania závisela od spôsobu jej zrážania. Súkno z kvalitnej vlny sa váľalo 6-24 hodín, nekvalitné súkno aj 2-3 dni. Najstarší písomný doklad o valche z územia Slovenska je z obce Rochovce z roku 1249. Valchy na ubíjanie doma tkaného súkna pracovali na Horehroní, v Gemeri, na Spiši i v Šariši do 2. polovice 20. storočia;
- stavba alebo prístavba, miestnosť mlyna, v ktorej bolo umiestnené mechanické zariadenie na splsťovanie vlnenej tkaniny. Okrem neho tam bola piecka s kotlom na ohrievanie vody.
Vnútorné zariadenie valchy na vodný pohon. Dlhá nad Oravou, asi začiatok 20. storočia. Prevzaté z príspevku Langer, J.: Oravské valchy dnes. In: Vlastivedný časopis, roč. 12, 1963, 94. Kresba J. Langer.
AutorJiří Langer
Pozri aj
Literatúra
Langer, J.: Oravské valchy dnes. In: Vlastivedný časopis, roč. 12, 1963, 94-95.
Pátková, J.: Zariadenia na konečnú úpravu domáceho textilu na Horehroní. In: Slovenský národopis, roč. 12, 1964, 225-266.
Stano, P.: Ľudové technické stavby na spracovanie súkna v Šariši. In: Vlastivedný časopis, roč. 10, 1961, 27-30.