ihlica
pozdĺžny, zvyčajne tenký predmet s hlavicou a bodcom:
- v ľudovom prostredí na Slovensku, kde sa používali pri úprave účesu a na ozdobné prichytenie a tvarovanie pokrývok hlavy, boli ihlice známe od 18. storočia. K vývojovo najstarším patrili ihlice – špendlíky, ukončené jednoduchou alebo ozdobnou hlavicou, ktoré sa používali pri zavití hlavy vydatých žien do podviky (Čičmany, Valaská Belá). Jednostranné alpakové, mosadzné alebo strieborné ploché ihlice s ozdobnou hlavicou nosili skôr slobodné dievky pri slávnostnej úprave hlavy do venca alebo party. Dvojstranné ihlice v tvare rovných alebo v strede zalomených doštičiek používali vydaté ženy na spevnenie a stiahnutie vlasov alebo ako podložku pod čepiec. Vyrábali a zdobili ich rytým alebo razeným dekórom remeselní alebo miestni domáci výrobcovia, tiež cigánski kováči. V 20. storočí sa okrem kovových začali používať aj ihlice z plastických materiálov a bižutérne výrobky;
- kovová pomôcka na upevnenie pradiva na praslicu, označovaná vyrytými iniciálkami vlastníčky alebo dátumom výroby. Dávala sa ženám do daru;
- nástroj na pletenie (štriknódla, hornódla) a sieťovanie;
- súčasť jarma.
Dvojstranná mosadzná ihlica do vlasov. Dolná Orava, koniec 19., začiatok 20.storočia. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto H. Bakaljarová
AutorOľga Danglová
Pozri aj
Literatúra
Slameňová, J.: Kovové šperky do vlasov. In Remeslo/Umenie/Dizajn 2001, č. 3, s. 32-33.
Johnová, H.: Ľudové šperky na Slovensku. Bratislava 1972.
Strelec, K.: Ľudové šperky. Bratislava 1990.
Strelec, K.: Ľudové šperky a ozdoby na Slovensku. Martin 1982.