kotol

kotol https://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/kotol.jpg 577 609 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru //www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg 9. October 2017 7. February 2024

kotol

Väčšia kovová oblá nádoba s uchom na zavesenie. Kotle sa vyrábali najmä z medi a železa a nakupovali sa na trhoch a jarmokoch od výrobcov. Pôvodne bol kotol hlavnou nádobou na varenie, býval zavesený nad otvoreným ohniskom a užíval sa na zohrievanie vody a mlieka a na varenie jedál. Závesný kotol najdlhšie pretrvával v sezónnych obydliach pastierov, drevorubačov, uhliarov v horských oblastiach Slovenska. Na salašoch visel kotol na reťazi na pevnom alebo otáčavom ramene s hákom – kumhárom alebo na háku pripevnenom na drevenej trojnožke prípadne na rázsoške nad vatrou. Zohrievalo sa v ňom nadojené mlieko s pridaním syridla, aby vznikol hrudový syr.
Po rozšírení sporákov v domoch, kotol býval zabudovaný v telese pece, v tzv. kotlánke a varilo sa v ňom pri príležitosti väčších rodinných a kalendárnych sviatkov, napríklad na zabíjačkách, svadbách, dožinkoch, keď sa varil lekvár alebo vyvárala bielizeň. V kotle sa mohlo variť aj na dvore, kde bol postavený na kameňoch alebo zavesený na trojnožke a pod ním bol rozložený oheň. V 20. storočí sa na dedinách na väčšie varenie začali používať plechové prenosné kotle s nožičkami.
Hudobný nástroj, veľký bubon.

Závesný kotol na salaši. Červený Kláštor (okr.Poprad), 1.polovica 20. storočia. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: neautorizované.

AutorRastislava Stoličná

Pozri aj

Literatúra

Langhamerová, J.: Kotlářství. In: Umění a řemesla, 1972, č. 2, 64-65.
Toranová, E.: Medikováčstvo. Bratislava 1991.