kotol

kotol

kotol 577 609 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

kotol

  1. Väčšia kovová oblá nádoba s uchom na zavesenie. Kotle sa vyrábali najmä z medi a železa a nakupovali sa na trhoch a jarmokoch od výrobcov. Pôvodne bol kotol hlavnou nádobou na varenie, býval zavesený nad otvoreným ohniskom a užíval sa na zohrievanie vody a mlieka a na varenie jedál. Závesný kotol najdlhšie pretrvával v sezónnych obydliach pastierov, drevorubačov, uhliarov v horských oblastiach Slovenska. Na salašoch visel kotol na reťazi na pevnom alebo otáčavom ramene s hákom – kumhárom alebo na háku pripevnenom na drevenej trojnožke prípadne na rázsoške nad vatrou. Zohrievalo sa v ňom nadojené mlieko s pridaním syridla, aby vznikol hrudový syr.
    Po rozšírení sporákov v domoch, kotol býval zabudovaný v telese pece, v tzv. kotlánke a varilo sa v ňom pri príležitosti väčších rodinných a kalendárnych sviatkov, napríklad na zabíjačkách, svadbách, dožinkoch, keď sa varil lekvár alebo vyvárala bielizeň. V kotle sa mohlo variť aj na dvore, kde bol postavený na kameňoch alebo zavesený na trojnožke a pod ním bol rozložený oheň. V 20. storočí sa na dedinách na väčšie varenie začali používať plechové prenosné kotle s nožičkami.
  2. Hudobný nástroj, veľký bubon.

Závesný kotol na salaši. Červený Kláštor (okr.Poprad), 1.polovica 20. storočia. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: neautorizované.
Závesný kotol na salaši. Červený Kláštor (okr.Poprad), 1.polovica 20. storočia. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: neautorizované.

AutorRastislava Stoličná

Literatúra

Langhamerová, J.: Kotlářství. In: Umění a řemesla, 1972, č. 2, 64-65.
Toranová, E.: Medikováčstvo. Bratislava 1991.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only