dojenie

(pôdoj)
získavanie mlieka z vemena dojných zvierat. Dojenie kráv v maštaliach bolo prácou najmä žien. Pri dojení sedeli na nízkych stolčekoch alebo klátikoch. Kravy dojili z bočnej strany do šechtára držaného medzi kolenami. Ovce na salašoch dojili bačovia a pastieri-dojčiari v strunge. Prvé dojenie po výhone sa robilo na mieru (mirovanie, liečenie), aby sa zistila dojivosť oviec (celé dojky, poldojky, dareby). Ovce a kozy dojili odzadu do gelety postavenej na zemi. Mlieko z jednotlivých ceckov vydájali stláčaním celou rukou alebo pritláčaním cecka palcom o dlaň. Dojivosť závisela od veku zvierat, ročného obdobia, ale najmä krmiva (krava pyskom dojí). Otelená krava sa po odstavení mláďaťa dojila 2–3 razy denne, koncom laktačného obdobia už len raz za deň; stávalo sa, že mlieko úplne stratila (zasušená krava). Zabezpečenie dojivosti bolo spojené s mnohými zvykmi a poverami (po prvom otelení dali krave vodu z troch studní; mladucha mala na svadbe veľa plakať, aby mali jej kravy veľa mlieka). Rozšírená bola predstava, že krave môže mlieko odobrať bosorka (ujemnica) zbieraním rosy z pasienka do plachty alebo urieknutím. Na ochranu pred ňou okiadzali maštaľ i zvieratá rastlinami a uhlíkmi, umývali ich vodou z horských prameňov. Všeobecne bol rozšírený zákaz dojiť, vynášať z domu alebo predávať mlieko po západe slnka. Aby ovce nestratili mlieko, v čase dojenia nesmela prísť k strunge žena, alebo si bača mal po dojení fúknuť do dlaní.