beánia
študentská slávnosť pri príležitosti prijímania prvoročiakov do spoločenstva študentov. Vznikla na pôde stredovekých univerzít a ich súčasťou bol sprievod beánov, krst a prijatie do cechu študentov žartovnými, často krutými obradmi. V sprievode mali na hlavách imitácie dlhých uší – znak osla, nevedomca, ktorý sa prišiel na univerzitu vzdelávať. V 60. rokoch 20. storočia sa beánie obnovili na viacerých vysokých školách na Slovensku. V Nitre, Košiciach, Zvolene boli ich súčasťou aj sprievody s alegorickými vozmi. Oživili sa aj viaceré tradičné obyčaje známe pôvodne z remeselníckych cechov pri prijímaní učňov, tovarišov (skok cez kožu, oblievanie, vykonávanie rôznych fyzických a mentálnych skúšok, výber krstných rodičov z radov starších študentov vo funkcii tútorov a podobne). Beánie sa v súčasnosti organizujú ako zábavy a patria medzi obrady prechodu a iniciácie, ak je ich súčasťou krst a prijatie prvoročiakov do spoločenstva študentov katedry, fakulty.
Beánia Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre v roku 2001. Skupina študentov - nováčikov s papierovými oslími ušami, ktorých v sprievode ako krstný otec vedie jeden zo starších študentov v cylindri a so šerpou. Súkromný archív. Foto: R. Varbanov
AutorViera Feglová
Pozri aj
Literatúra
Lukáčová, D.: Pracovné zvykoslovie z Banskej Belej. In: Národopisné informácie, 1982, č. 1, 138-141.
Sigmundová, M.: Beánie v kontexte kultúrno-historického vývoja. In: Frolec, V. (ed.): Čas života. Lidová kultura a současnost, sv. 10. Brno 1985, 220-224.