učeň

mladistvá osoba, pripravujúca sa na povolanie remeselníka, živnostníka, obchodníka u samostatného majstra dohodnutým inštitucionalizovaným spôsobom. Majster prijal chlapca vo veku 11 až 14 rokov na skúšku, počas ktorej zisťoval jeho fyzické schopnosti a morálno-vôľové vlastnosti ako predpoklad úspešného vykonávania remesla. Po skúšobnej dobe uzavrel majster s rodičmi učebnú zmluvu, v ktorej sa dohodli podmienky učenia (strava, ošatenie, bývanie, poplatok za prijatie, plat a učebná doba). Potom majster predstúpil s učňom pred zhromaždenie členov cechu a vykonalo sa obradné prijatie učňa do cechu – prípovedanie. Prípovedanie malo obradný priebeh. Skladalo sa z poučenia učňa (o výhodách remesla, pravidlách cechu a správania sa), zápisu do cechového protokolu (knižky na prípovedanie), uloženia dokladov do cechovej truhlice, zaplatenie prípovedného a pohostenia. Doba učenia trvala, podľa druhu remesla, 2 až 5 rokov. Učeň sa musel doučiť u majstra, s ktorým sa zjednal. Majster zodpovedal za výchovu učňa, za riadne ovládnutie výroby a predaja sortimentu výrobkov remesla (cechu), za jeho slušné správanie a dodržiavanie zásad náboženského života. Po skončení učebnej doby majster prepúšťal vyučeného, ktorý na základe majstrovho osvedčenia a jeho zhodnotenia správania dostal výučný list.