tovariš

tovariš

tovariš 800 543 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

tovariš

remeselník po skončení učebného pomeru, spravidla na vandrovke, pracujúci za mzdu. Tovariš predstavoval v príprave na samostatné vykonávanie remesla medzistupeň medzi učňom a majstrom. Inštitúcia tovariša sa vyvinula v oblastiach s nemeckým typom cechov. Samostatné tovarišské cechy existovali od 15. storočia. Na čele cechu tovarišov v Košiciach stáli dvaja starší tovariši – jeden ženatý (volený majstrami) a jeden slobodný (volený tovarišmi). Tovariši bývali v herbergoch (nocľaháreň pre tovarišov), v menších mestách v domácnosti majstra, kde sa aj stravovali. Pracovali 14–18 hodín denne za úkolovú alebo týždennú mzdu. Časť vlastnej produkcie mohli speňažiť sami alebo prostredníctvom majstra na jarmokoch. Generálne cechové artikuly z roku 1813 vyžadovali od tovarišov najmenej trojročnú vandrovku, šesťmesačný pracovný pobyt u jedného majstra a prijatie ponúknutej práce. Tovarišovi sa prikazovala úcta a poslušnosť voči majstrom. Od 80. rokov 19. storočia zakladali s podporou cirkevných úradov tovarišské spolky, ktorých heslami boli Náboženstvo a cnosť!, Pracovitosť a pilnosť!, Svornosť a láska!, Veselosť a žart!

Mlynársky tovariš pri práci. Súkromný archív M. Kaľavského. Foto M. Kaľavský.
Mlynársky tovariš pri práci. Súkromný archív M. Kaľavského. Foto M. Kaľavský.

AutorMichal Kaľavský

Literatúra

Houdek, I.: Cechovníctvo na Slovensku. Martin 1943.
Kaľavský, M.: Vandrovné trasy remeselníckych tovarišov Slovenska v 19. storočí ako problematika štúdia interetnických vzťahov (Na príklade Bratislavy a Trnavy). In: Slovenský národopis, roč. 38., 1990, 453-457.
Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only