bašistovská
(bačistovska, parobska karička, ňe do cirňa)
osobitá forma prevažne skupinového mládeneckého tanca, pravdepodobne staršieho pôvodu. Pomenovania tanca sú odvodené od slova bašista – veliteľ tanca (Šariš), od interpreta – parobska karička (Zemplín), alebo podľa sprievodnej piesne – ňe do cirňa (Zemplín). Bašistovská má pomerne stabilnú, opakujúcu sa dvojúsekovú strofickú hudobno-tanečnú formu. Tancuje sa v nezreťazenom kruhu. Choreografická stránka tanca sa vyznačuje striedaním oddychových častí (s motívmi zrážania opätkov na mieste alebo v postupe po kruhu) a rušných častí (s tlieskaním po sárach a do dlaní v rytme sprievodnej melódie). Hudobný podklad k tancu tvoril špeciálny nápev v 2/4 takte a mierne rýchlom tempe. Obvykle bola súčasťou suity verbunkových tancov. Vyskytovala sa najmä v Šariši (okresy Bardejov a Prešov), miestami i na Zemplíne.
osobitá forma prevažne skupinového mládeneckého tanca, pravdepodobne staršieho pôvodu. Pomenovania tanca sú odvodené od slova bašista – veliteľ tanca (Šariš), od interpreta – parobska karička (Zemplín), alebo podľa sprievodnej piesne – ňe do cirňa (Zemplín). Bašistovská má pomerne stabilnú, opakujúcu sa dvojúsekovú strofickú hudobno-tanečnú formu. Tancuje sa v nezreťazenom kruhu. Choreografická stránka tanca sa vyznačuje striedaním oddychových častí (s motívmi zrážania opätkov na mieste alebo v postupe po kruhu) a rušných častí (s tlieskaním po sárach a do dlaní v rytme sprievodnej melódie). Hudobný podklad k tancu tvoril špeciálny nápev v 2/4 takte a mierne rýchlom tempe. Obvykle bola súčasťou suity verbunkových tancov. Vyskytovala sa najmä v Šariši (okresy Bardejov a Prešov), miestami i na Zemplíne.