zvonár

obecný funkcionár poverený zvonením v kostole alebo na zvonici. Zvonára vyberal miestny kňaz, príp. v spolupráci s predstaviteľmi obecnej samosprávy. Zvonilo sa zaužívaným spôsobom odlišne pri jednotlivých príležitostiach – pred začiatkom bohoslužieb, pri významných sviatkoch; zvonením sa oznamovalo úmrtie, pohreb, pohromy a iné nebezpečenstvá (požiar, búrka, vojna). K rozlíšeniu zvonenia sa používali rôzne zvony a frekvencia úderov, či miesto, z ktorého sa zvonilo (v kostole z chóru alebo z veže). Jeden z príjmov zvonára bol v odmeňovaní za zvonenie súvisiace s úmrtím zo strany pozostalých. Okrem toho dostával dôchodok v podobe jednorazovej naturálnej odmeny obyčajne v predvianočnom období. V malých obciach bývala funkcia zvonára často spojená s funkciami iných obecných sluhov (kostolník, hrobár a podobne) a bývala často dedičná. Obyvatelia obcí zo sociálne slabších vrstiev mali o funkciu zvonára záujem práve kvôli finančnej a naturálnej odmene.