hrobár
(jamár)
osoba poverená údržbou cintorína a pochovávaním za dohovorenú odmenu, obyčajne volená cirkevnou samosprávou. Pre hygienicko-sanitárny význam tejto práce bol hrobár kontrolovaný aj predstavenstvom obecnej samosprávy. Hrobárstvo sa často spájalo s funkciou nočného strážnika. Okrem oblastí Slovenska, kde zvyčajne kopali hrob príbuzní zomrelého, prípadne sa táto práca riešila ináč (poradovým spôsobom), vykopával hrob hrobár, ktorý si obyčajne povolával na pomoc svojich synov. Kopanie hrobu bola náročná práca, za ktorú dostával hrobár od pozostalých určitú finančnú sumu, chlieb a pálenku. Odmenu dostával i za údržbu náhrobníkov. Za stráženie cintorína mal právo kosiť tam trávu, prípadne ju vypásať dobytkom. Povery spojené so smrťou a mŕtvymi spôsobovali aj rozporuplnosť sociálnej prestíže hrobára. Ťažkosti s obsadzovaním funkcie hrobára po 2. svetovej vojne viedli k tomu, že na kopaní hrobu v obciach sa podieľali mužskí príbuzní a susedia mŕtveho, respektíve najatí chlapi.
osoba poverená údržbou cintorína a pochovávaním za dohovorenú odmenu, obyčajne volená cirkevnou samosprávou. Pre hygienicko-sanitárny význam tejto práce bol hrobár kontrolovaný aj predstavenstvom obecnej samosprávy. Hrobárstvo sa často spájalo s funkciou nočného strážnika. Okrem oblastí Slovenska, kde zvyčajne kopali hrob príbuzní zomrelého, prípadne sa táto práca riešila ináč (poradovým spôsobom), vykopával hrob hrobár, ktorý si obyčajne povolával na pomoc svojich synov. Kopanie hrobu bola náročná práca, za ktorú dostával hrobár od pozostalých určitú finančnú sumu, chlieb a pálenku. Odmenu dostával i za údržbu náhrobníkov. Za stráženie cintorína mal právo kosiť tam trávu, prípadne ju vypásať dobytkom. Povery spojené so smrťou a mŕtvymi spôsobovali aj rozporuplnosť sociálnej prestíže hrobára. Ťažkosti s obsadzovaním funkcie hrobára po 2. svetovej vojne viedli k tomu, že na kopaní hrobu v obciach sa podieľali mužskí príbuzní a susedia mŕtveho, respektíve najatí chlapi.