živnostníctvo

živnostníctvo

živnostníctvo 717 1016 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

živnostníctvo

spoločenská skupina živnostníkov. V zmysle živnostenského zákona bol živnostníkom každý, kto samostatne vykonával akúkoľvek živnosť, a to buď slobodnú (vrátane obchodných živností), remeselnú, alebo koncesovanú na základe živnostenského listu, prípadne koncesného dekrétu vydaného živnostenským úradom. Živnosťou je v najširšom zmysle každá hospodárska činnosť, vykonávaná jednotlivcom alebo skupinami, určená pre tržný alebo obchodný styk s cieľom dosiahnuť zisk. Pojem živnosť bol na Slovensku zavedený v roku 1924 vydaním živnostenského zákona. Roku 1930 bolo na Slovensku 98 030 živností, zamestnávajúcich 322 326 osôb (majstri, pomocníci, robotníci a i.). Živnostníctvo bol organizované v živnostenských spoločenstvách, ktoré boli zmiešané (s pôsobnosťou v rámci bývalých okresov) a odborné (v Bratislave a Košiciach). Tieto spoločenstvá sa združovali do krajinských zväzov. V roku 1936 združovali 3 krajinské zväzy 112 živnostenských spoločenstiev: 81 zmiešaných, 11 obchodných grémií, 11 živnostenských spoločenstiev hostinských a výčapníkov a 9 odborných živnostenských spoločenstiev.

Stanovisko banskobystrického živnostníctva ku kríze, 1933. Súkromný archív. Foto M. Kaľavský.
Stanovisko banskobystrického živnostníctva ku kríze, 1933. Súkromný archív. Foto M. Kaľavský.

AutorMichal Kaľavský

Literatúra

Kaľavský, M.: Živnostensko-zveľaďovacia akcia na Slovensku. In: Zborník Slovenského národného múzea, roč. 74, 1980, História 20, 177–204.
Urban, A.: Živnostenské pomery na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Martin 1925.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only