srp

náradie na žatie obilia so zúbkovaným ostrím. Z obdobia 6.–8. storočia sú na Slovensku doložené dva základné typy srpov: starší, ktorého rúčka priamo pokračuje z čepele a mladší, s rúčkou odsadenou od čepele v určitom uhle (niekedy skoro 90°). Išlo o progresívnejšiu formu nástroja, ktorého váha bola rozdelená rovnomernejšie a jedným zákosom zachytila väčšie množstvo obilia. Tento typ získal v období stredoveku prevahu a ako žatevný nástroj sa uchoval do 19., niekde až do začiatku 20. storočia. V 18. storočí sa do procesu žatevných prác dostal ďalší nástroj – kosák. Srpy, tak ako sa zachovali v zbierkach múzeí, boli prevažne výrobkami väčších kováčskych dielní, kde ich robili podľa jednotnej šablóny. Nasvedčuje tomu ich veľká stereotypnosť a oblastné rozšírenie jednotlivých variantov. Výrobcovia pritom často rešpektovali staré vzory. Proces zanikania žatia obilia srpom či kosákom nebol na celom území Slovenka časovo jednotný a najdlhšie sa udržalo na východnom Slovensku. Preniknutie kosy do pozície hlavného žatevného náradia znamená odsunutie srpu i kosáka do funkcie pomocného náradia (odoberanie odkoseného obilia). Dve storočia trvajúca koexistencia srpu a kosáka znamenala často zotretie pojmových rozlíšení oboch nástrojov. Rozdiel sa uchoval tam, kde bol kosák novším importom. Tam, kde kosák vytlačil srp úplne (západné Slovensko), existuje vždy len jedno pomenovanie – srp alebo kosák.