choroby hospodárskych zvierat

narušenie zdravia hospodárskych zvierat, znemožňujúce ich využitie. Predstavy o príčinách chorôb boli iracionálne (napríklad žena v čase menštruácie, prechádzajúca okolo oviec, zapríčinila ich krívačku) a racionálne (vlhkosť, nekvalitné krmivo, parazity). Choroby postihovali buď viaceré druhy alebo iba jeden druh zvierat. U dobytka boli časté zažívacie poruchy: spečenú knižku u oviec a spečenú knihu u kráv liečili podaním skazených vajec, ricínového oleja, púšťaním krvi. Zdutie z vlhkého krmiva liečili preháňaním, masážami, okurovaním. Črevné parazity vyháňali podaním vareného jačmeňa, u ošípaných v Honte aj zariekaním. Ovce pasené na vlhkých lúkach trpeli motolicou. Liečili ich podávaním mlieka s tabakom, kapustnice s paprikou, brezových a jelšových listov. Pri vrtohlavosti oviec sa snažili parazita odstrániť trepanáciou lebky. Slnečný úpal oviec liečili púšťaním krvi narezaním rozmasírovaného ucha. Zápal vemena kráv a oviec, považovaný za dôsledok porobenia, urieknutia, liečili najmä okurovaním, manipuláciou s mliekom po dojení a podobne. Zápaly dýchacích ciest liečili podaním teplého piva, mlieka s cesnakom, u koní púšťaním krvi. Pri močení krvi i pri zastavenom močení dávali zvieraťu odvar z petržlenu alebo rascovú polievku. Pri slintačke dobytku vymývali papuľu octovou vodou, kyslou kapustou, natierali ju sadlom, smotanou. Choroby hydiny, považované najmä za dôsledok urieknutia, liečili okurovaním, kŕmením kúskami slaniny s čiernym korením. Príčinou hromadného úhynu zvierat boli epidemické choroby, nazývané dul, mor, pliaga. Liečením hospodárskych zvierat sa zaoberali špecializovaní liečitelia. Poznatky získavali z praxe aj z inštrukcií pre panské hospodárstva, ľudovýchovných kalendárov, článkov v časopise Obzor a podobne.