zástava

zástava

zástava 784 1144 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

zástava

kus textilu symbolického významu pripevňovaný k žŕdke alebo rahnu. Najstarším druhom zástavy v Európe je rímske vojenské vexillum (červená zástavka na priečnom rahne upevnenom na žrdi), na formu ktorého nadviazala cirkevná zástava i ornamentník. Od raného stredoveku sa používali ako identifikačné symboly úzke zástavky s ležato zobrazenými erbovými znakmi, pripevnené k žrdiam bojových kopijí. Vlajka (voľný kus textilu vyťahovaný na stožiar) vznikla v období 2. križiackej výpravy, keď sa lode smerujúce do Svätej zeme označovali vlajkami s erbovými znakmi vojvodov. Neskôr sa tento zvyk preniesol aj na súš (vztýčenie vlajky na hrade oznamovalo, kto ho má v rukách, ap.). V tradičnej kultúre mali význam zástavy spolkov a profesijných skupín (cechová, banícka zástava, zástava hasičského, mládeneckého spolku a i..), svadobná zástava i zástava pri dožinkoch.

Cirkevná zástava v procesii na Božie telo. Dolný Lopašov (okr. Piešťany), 1956. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto J. Pátková.
Cirkevná zástava v procesii na Božie telo. Dolný Lopašov (okr. Piešťany), 1956. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto J. Pátková.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Kartous, P. - Novák, J. - Vrtel, L.: Erby a vlajky miest v Slovenskej republike. Bratislava 1991.
Vrtel, L.: Úvod do komunálnej vexilológie. In: Kartous, P. - Vrtel, L.: Heraldický register Slovenskej republiky II. Martin 2001, s. 10-15.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only