záhrobie

záhrobie

záhrobie 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

záhrobie

podľa náboženských predstáv posmrtný svet i druhý svet; miesto obývané mŕtvymi alebo ich dušami. Predstavu o ňom podmienil strach pred škodlivým vplyvom mŕtveho, ktorý si aj v posmrtnom živote uchováva telesné potreby a vlastnosti ako zaživa. Bez ohľadu na miesto a spôsob pochovávania panovala predstava o oddelení sa duše od tela. Voľne sa pohybovala v blízkosti pozostalých a po rozlúčke s nimi určitý čas putovala na vzdialené miesto, oddelené rozličnými ťažko zdolateľnými prekážkami (potokmi, riekami, jazerami, moriami, sklenými horami) na nebesia, do hlbín zeme a podobne. U Slovanov záhrobiu zodpovedala predstava o navi, raji, kde duše mŕtvych žijú bezstarostne. Neskôr pod vplyvom etického dualizmu a viery v odplatu za pozemský život prijali aj predstavu o pekle, kde hriešnici podstupujú muky za zlé skutky spáchané v živote. Prechodným miestom medzi nebom a peklom je rímskokatolícka predstava o očistci – mieste, kam sa dostávajú duše hriešnikov, ktorí pred smrťou nestačili urobiť pokánie, ale nie sú zaťažení smrteľnými hriechmi. Až po odpykaní trestu v očistnom ohni, zmierňovanom dobrými skutkami pozostalých (modlitby, slúženie omší, obdarúvanie žobrákov, sirôt), sa duša dostáva do neba.

AutorĽubica Chorváthová

Literatúra

Chorvát, K.: Znali Slovania peklo? In: Slovenské pohľady, roč. 14, 1894, 277 a n.
Niederle, L.: Víra a náboženství. In: Život starých Slovanů II – 2. Praha 1916.
Polívka, J.: Súpis slovenských rozprávok I-V. Turčiansky Svätý Martin 1923 - 1931.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only