nebo

nebo

nebo 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

nebo

viditeľná časť oblohy; podľa kresťanskej predstavy miesto posmrtného života veriacich, ktorí zomreli bez hriechov, opak pekla. V ľudovej predstave je Zem obložená hviezdnatým nebom. Otváraním sa neba nazývali zriedkavo sa vyskytujúcu v našich zemepisných šírkach severnú polárnu žiaru. Verilo sa, že na štedrovečernú polnoc sa nebo otvorí: ak to zbadá človek, umývajúci sa vtedy na potoku, môže si žiadať a získať akékoľvek poklady. Slnko, Mesiac, ostatné nebeské telesá a atmosférické javy pozorované na oblohe podľa starších predstáv ovplyvňovali život človeka i dianie v prírode a odrazili sa v množstve racionálnych i poverových praktík. V ústnej prozaickej tradícii Slovenska sa zachovala predstava o troch svetoch: na zemi, pod zemou a nad nebeskou klenbou. Kresťanstvo zaviedlo predstavu o raji v nebi, v ktorom sídli Svätá Trojica, svätí, anjeli a duše ľudí, ktorí zomreli ako dobrí kresťania.

AutorKatarína Popelková

Literatúra

Holuby, J. Ľ.: Národopisné práce. Zost. J. Mjartan. Bratislava 1958, 369.
Horváthová, E.: Príroda v svetonázorových predstavách slovenského ľudu. In: Studia academica slovaca, 6, 1977, 161-176.
Dobšinský, P.: Slovenské obyčaje, povery a čary. Bratislava 1993, 102.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only