extravilán

súborné označenie pre nezastavanú časť obce, nezastavaná časť jej katastrálneho územia. Patria k nemu polia, lúky, pasienky, lesy, vodné plochy, komunikácia a neužitočná pôda. Do extravilánu patria tiež osamelé obytné a hospodárske stavby, menšie osady či areály ležiace v chotári obce. Z historického hľadiska bol termín extravilán na našom území zavedený v 13. storočí, s uplatňovaním zákupného práva pri zakladaní nových osád. V tomto prípade sa vzťahoval iba na polia a lúky, ktoré zemepán pridelil jednotlivým usadlostiam poddaných sedliakov žijúcim v intraviláne obce, od ktorých poddaní odvádzali zemepánovi príslušnú čiastku dávok, robôt a služobných povinností. Podľa tereziánskeho urbáru z r. 1767 rozlohu extravilánu jednej usadlosti tvorili polia v rozsahu 16 až 40 jutár a lúky v rozsahu 6 až 22 koscov. Rozsah závisel od akosti pôdy v jednotlivých župách.