žaba

žaba https://www.ludovakultura.sk/wp-content/themes/movedo/images/empty/thumbnail.jpg 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru //www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg 9. October 2017 12. February 2024

žaba

v dospelosti bezchvostý obojživelník s krátkym telom, širokou hlavou, skákavými zadnými nohami (latinsky Anura alebo Ecaudata), ojedinele lovený pre stehienka pripravované ako pôstne jedlo. V tradičných predstavách boli žaby (spoločné hovorové označenie rosničiek, ropúch a viacerých druhov skokanov) spájané s predpoveďami počasia, zdravia či smrti, plodnosťou a úrodnosťou, erotikou či zlom. Ak žaby kládli vajíčka mimo potokov alebo stojatých vôd, predpovedali na Zamagurí veľmi mokrý rok. Dážď predpovedalo hlasné kŕkanie mnohých žiab a na strome kŕkajúca žaba. Podľa starších predstáv podobu žaby na seba brávali strigy, aby mohli načúvať, kto o nich zle hovorí a potom mu škodiť (západné Slovensko); v tejto podobe prichádzali aj do stajní odoberať kravám mlieko. Žaba bola považovaná za príčinu niektorých chorôb (napríklad mádra). Podľa povery ak človek zbadá na jar prvú žabu zabitú, bude po celý rok chorľavieť; komu žaba spočíta zuby, do roka zomrie; ak kŕka v múre domu, niekto v ňom do roka zomrie. Žaby sa používali pri liečení: živá rosnička – rosnál – priložená na opuchliny mala vtiahnuť do seba všetku chorobu, ale aj pri čarovaní: dievča sa napríklad malo nohou zo žaby dotknúť mládenca, za ktorého sa chcelo vydať;
tradičné označenie slintačky sprevádzanej výsevom pľuzgierov v ústach.

AutorKatarína Popelková

Pozri aj

Literatúra

Horváthová, E.: Materiály zo zvykoslovných a poverových reálií na Hornom Spiši. In: Slovenský národopis, roč. 20, 1972, č. 3, 484-503.
Dobšinský, P.: Slovenské obyčaje, povery a čary. Bratislava 1993, 123.
Horváthová, E.: Tradičná duchovná kultúra. In: Michálek, J. a kol.: Ľud Hornádskej doliny. Košice 1989, 233-294.