trojčenie

trojčenie

trojčenie 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

trojčenie

špecifická technika hry na slovenských pastierskych píšťalkách a dvojkách (dvojitých píšťalách). Hráč prenáša na ne praktiky hry z fujary tým, že tri vrchné hmatové dierky sú prstami stále uzatvorené, zatiaľ čo nápev sa hrá len pomocou troch nižších hmatových otvorov. Tým sa repertoár i hmatová technika zbližuje s fujarou. Táto prax vyplýva z toho, že každý fujarista je súčasne aj hráčom na píšťalke a dvojke. Rozdiely vznikajú vysokým ladením píšťal, pri ktorých využívanie fujarovej techniky núti hráča k prefukovaniu do obzvlášť vysokých alikvótnych tónov s ostrým a prenikavým zvukom. Tým sa vytvára osobitný, svietivý a prenikavý píšťalový zvuk. Použité tóny sú o jednu oktávu vyššie ako pri obvyklej hre. Trojčenie používajú niektorí pastieri ako úvod k piesňam, pričom z trojčenia prejdú do prednesu piesne s využitím všetkých hmatových otvorov píšťaly. Pastierske melódie dostávajú kombináciou s tradičnou technikou trojčenia osobitý charakter, čo nazývali na Podpoľaní virilo (Jozef Ďurica, Dušan Holík). Najlepšími podpolianskymi interpretmi tradičnej techniky trojčenia boli Martin Danko z Očovej a Peter Paciga z Vígľaša (najmä na dvojačke).

AutorOskár Elschek

Literatúra

Kružliak, J.: Hráme na slovenské ľudové píšťaly. Bratislava 1990.
Plavec, M.: Majstri. Výrobcovia ľudových hudobných nástrojov na Slovensku. Bratislava 2003, 16-29, 112-121, 300-307.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only