fujara

veľká trojdierková hranová píšťala. Dlhá 150–180 cm. Skladá sa z dlhej valcovitej píšťalovej trubice (hrúbka 20–50 mm) a z pripojeného tenšieho kratšieho píšťalového vzduchovodu. V hrubej, znelej píšťale sa nachádza 3–5 cm od jej horného okraja oblôčik (veľkosti 1,5–5 cm), do ktorého sa vedie vzduchovodom vzduchový prúd na hranu oblôčka fujary. Hlava fujary je s píšťalou prepojená tenkou trubičkou (cecúľom) a na dolnom konci píšťalky sa fúka do spodného cecúľa – malej trubičky. Fujara je s píšťalou spojená remencom alebo mosadznou páskou. V spodnej polovici fujary sú vyvŕtané tri hmatové otvory, rozmerané približne v strede spodnej polovice nástroja tak, že posledná dierka je umiestnená cca 20% od spodného okraja trubice. Vrch fujary je zatvorený kolíkom, spodok zostáva otvorený. Vzduchovod je z oboch strán uzatvorený kolíkom.
Fujara je bohato zdobená geometrickými i figurálnymi ornamentmi, leptaná kyselinou do svetlohnedej, okrovej či oranžovej farby. Alebo je vybíjaná mosadzou a morená na tmavo. Okrem fujár bežných rozmerov sa vyrábajú aj malé fujarky a dvojité fujary. Pri hre na fujare sa využíva prefukovanie do vysokých tónových polôh, do 10. – 15. alikvotného tónu. Mixolydický tónový rad je jedinou hrateľnou stupnicou. Repertoár tvoria pastierske, najmä pastiersko-zbojnícke piesne, ktoré fujarista striedavo hrá a spieva. Fujara vznikla a je rozšírená na Podpoľaní, získala si na strednom a severnom Slovensku stále viac záujemcov o výrobu a hru. V roku 2005 bola zapísaná do zoznamu majstrovských diel nehmotného kultúrneho dedičstva sveta UNESCO.