trh

forma obchodovania na verejnom sídelnom priestranstve. Zásobovanie obyvateľstva potravinami si vyžadovalo každodenný prísun tovaru, a preto sa trhy na poľnohospodárske produkty a suroviny, potravinové články konali týždenne v určité dni, kým výkladné výročné jarmoky s článkami denných potrieb nepoľnohospodárskeho charakteru sa poriadali vzhľadom na potreby obyvateľstva niekoľkokrát do roka. Spolu s výkladnými trhmi sa konali dobytčie trhy. Právo trhu patrilo v období feudalizmu  regálnym právam a sídla ho získavali kráľovským alebo zemepanským privilégiom, príp. 10 ročným vydržiavaním. Počet trhov na Slovensku sa významne zvýšil v 18. storočí v súvislosti s prenikaním remesiel na vidiek. Trhy sa v tomto čase poriadali v 200 sídlach, čo bolo takmer v každom meste, poddanskom mestečku a väčších dedinách. Ich význam v medzinárodnom obchode v dôsledku rozvoja dopravy klesal už od 18. storočia a zužoval sa na miestnu, príp. krajovú úroveň. Rýchlejšie tempo rastu mestského obyvateľstva krajiny v 2. polovici 19. storočia posilňovalo význam zásobovacej funkcie vidieckeho zázemia pre mestá a mestečká prostredníctvom trhov. Poľnohospodárske obyvateľstvo nachádzalo v trhoch odbytiská výrobkov domácej výroby, miesto tovarovej výmeny hospodárskych zvierat a zásobovania spotrebným tovarom. Ich počet v 1. polovici 20. storočia neklesal. V 30. rokoch 20. storočia sa poriadali jarmoky na Slovensku v 290 lokalitách. Obchodovanie na trhoch sa riadilo obecnými trhovými poriadkami. Popularitu trhov medzi predajcami podporovala zásada voľnej súťaže, podľa ktorej trh mohol navštevovať s tovarom každý obyvateľ krajiny. Napriek premenám v zásobovaní obyvateľstva a charaktere ekonomiky v období 2. polovice 20. storočia spôsob distribúcie tovaru prostredníctvom trhov sa zachoval.