dobytčí trh

(lichvací trh, dobytčí jarmok)
Výročný trh na hovädzí dobytok; predávali sa na ňom aj menšie hospodárske zvieratá (ošípané). Poriadali sa obvykle v termíne výkladných trhov. Konské a ovčie trhy sa konali spolu s dobytčími trhmi alebo v osobitných dňoch. Vzhľadom na agrárny charakter Slovenska pretrvával do polovice 20. storočia vysoký počet dobytčích trhov – v priebehu roka sa konali takmer v 100 sídlach. Pravidelne rozložená sieť lokalít s dobytčími trhmi vyplývala z miestnych potrieb predaja a kúpy hospodárskych zvierat v rámci roľníckych hospodárstiev. Najvýznamnejšie dobytčie trhy sa konali na západnom Slovensku v Senci, Vrbovom, Nitre, Hlohovci, Seredi, na strednom Slovensku vo Zvolene. Významný regionálny dosah mali konské trhy v Hlohovci, Senci a Trnave. Na ovčie trhy do Detvy prichádzali záujemcovia zo stredného Slovenska a vzdialenejších oblastí krajiny. K čulému obchodu prispievali okrem roľníckych producentov vidiecki priekupníci (handléri, kšeftári, prelevači) a mäsiari. Trhová produkcia statkárov sa zameriavala na významnejšie trhy. K typickým postavám trhov patrila osoba (cenzár), poverená predajcom dojednaním ceny s kupujúcim. Obchodníci a bohatší gazdovia najímali na presun kúpeného dobytka honcov (hajčár, preháňač). Bohatý, lokálne a regionálne diferencovaný zvykoslovný celok sa viaže na kúpu a predaj dobytka. Po zjednávaní sa dohodnutá cena potvrdila vzájomným podaním rúk medzi predajcom a kupujúcim a obchod sa zapil oldomášom. Kupujúci daroval deťom predávajúceho, sluhom – pastierom menší obnos peňazí (rohové, chvostové, kvikové,). Roľník po príchode do domu na zabezpečovanie úspešného chovu dobytok pokropil svätenou vodou, prekrižoval, potieral podhlavníkom ap. Tradičné dobytčie trhy kolektivizáciou poľnohospodárstva zanikli.