sukňa

(kabát, kamža, kitľa)
súčasť základného ženského odevu, zakrývajúca od pása dolnú časť tela. Podľa formy sa na Slovensku nosili najmä sukne do pása a sukne so živôtikom. Podľa funkcie existovali vrchné a spodné, pracovné a sviatočné sukne. Sukne sa šili z 3 až 6 rovných alebo koso zostrihnutých dielov, z bieleho i farebného, domáceho aj kupovaného materiálu. Predný diel, ktorý zakrývala zástera bol z úsporných dôvodov vždy z lacnejšej látky; v strede alebo na boku mal rozparok. Zadné diely boli v páse nazberané, riasené alebo skladané. V páse boli všetky diely všité do obalku, ktorý sa uväzoval na pár tkaníc. Spodný okraj sukne sa z vnútornej strany spevňoval širším pruhom, ktorý bol spravidla z farebne odlišného materiálu. Sukne na všedný deň boli predovšetkým z pracích materiálov – farbiarskeho plátna, modrotlače, kanafasu, kartúnu, flanelu alebo barchetu. Na sviatočné a obradové príležitosti sa sukne šili z rôznych druhov vlnených, hodvábnych alebo bavlnených priemyselne vyrábaných látok – zo súkna, kašmíru, zamatu, šifónu, damasku alebo brokátu, často s lesklým povrchom. Materiál, farebnosť a výzdoba sukne záviseli od miestnych alebo regionálnych zvyklostí, príležitostí nosenia, veku nositeľky a od dobových módnych zmien. V niektorých oblastiach severozápadného a severného Slovenska bol na sukňu prišitý živôtik. Živôtik sa od ostatných živôtikov odlišoval svojim predným i zadným hrotitým výstrihom. Pôvodne sa sukne so živôtikom šili zo súkna a patrili k obradovým odevným súčiastkam. Zvláštnou odevnou súčiastkou bola zadná zástera, ktorá plnila funkciu sukne, ale sukňou v pravom slova zmysle nebola.