starý mládenec

muž, ktorý ostal slobodný aj po dosiahnutí hranice veku, v ktorom sa jeho rovesníci oženili. V tradičnom rurálnom prostredí sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia muži ženili zväčša po vojenskej službe vo veku 25-30 rokov, zákon zakazoval ženbu pred jej absolvovaním. Vo vidieckom prostredí na Slovensku muži zriedkavo ostávali starými mládencami, ak neboli duševne či telesne postihnutí, neskôr sa oženili, zväčša na nátlak žien z rodiny zo staršej generácie. Keďže boli považovaní za menej hodnotných sobášnych partnerov, ich nevestami boli najmä staré dievky, vdovy či prespanky. Status gazdovského syna zviazaného so súkromným hospodárstvom sa v 2. polovici 20. storočia menil, mohol byť taký nízky, že si nevestu nenašiel. Doživotní starí mládenci tvorili samostatné domácnosti, prípadne sa stávali pastiermi či sluhami na bohatších hospodárstvach.