soľnička

soľnička

soľnička 770 1023 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

soľnička

nádoba na soľ. V ľudovom prostredí na Slovensku bola najčastejšie z dreva, rohoviny, neskôr keramická a sklená. Bola väčšia, asi na 0,5 kg soli, často bohato zdobená rezbou s kruhovými motívmi. Podľa stredovekého spôsobu sa vešala na stenu. Kládla sa aj na stôl. Špeciálne soľničky – pušky (valcovité drevené nádobky s vrchnákom) nosili so sebou drevorubači. Podobné nádoby sa používali aj na bryndzu. V 20. storočí, pod vplyvom mestskej kultúry, sa začali v ľudovom prostredí používať malé stolové 1–2-dielne soľničky z dreva alebo aj iných materiálov.

Drevená soľnička. Heľpa,  1. polovica 20. storočia. SNM Etnografické múzeum v  Martine. Kresba: M. Kostrová
Drevená soľnička. Heľpa, 1. polovica 20. storočia. SNM Etnografické múzeum v Martine. Kresba: M. Kostrová

AutorOľga Danglová

Literatúra

Komorovská, M.: Pastierske umenie. Tatran, Bratislava 1987.
Rezbárstvo, ľudové umenie. ( Editor M. Mešša) ÚĽUV, Bratislava 2002.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only