príbuzenské stupne

pravidlá pre klasifikovanie pokrvného príbuzenstva. V európskom práve sa od raného stredoveku príbuzenstvo počítalo dvojakým spôsobom: rímskym a kánonickým. Rímsky úzus mal zásadu: toľko je stupňov, koľko pôrodov viaže ego a príbuzného so spoločným predkom. Podľa tohto rátania napr. brat a sestra sú príbuzní druhého stupňa. V Uhorsku sa príbuzenstvo rátalo podľa kánonického cirkevného práva. Kánonický úzus staval na dvoch príbuzenských vetvách: priamej a bočnej. Priama vetva bola vzostupná, keď sa ego identifikovalo s priamymi predkami, zostupná, keď sa identifikovalo s priamymi potomkami. Vzdialenosti medzi príbuznými v priamej vetve (lineárni príbuzní) určovali rímske stupne. Bočné vetvy vytvárali jedinci, ktorí pochádzali od spoločného predka (bratia, bratranci ap.). Stupeň príbuzenstva vetvových – bočných (kolaterálnych) príbuzných sa určoval podľa pravidla, že dve osoby bočnej vetvy sú príbuzné v takom stupni, ktorý zodpovedá počtu pokolení od spoločného predka (napr. medzi bratom a bratom či sestrou je 1. stupeň príbuzenstva). Ak sa klasifikujú príbuzní, ktorí sú od tohto predka vzdialení v rozdielnych generáciách, potom medzi nimi platí stupeň vzdialenejšieho potomka (napr. medzi strýkom a synovcom či neterou je 3. stupeň). V tradičnom prostredí na Slovensku povedomie pokrvnosti a šírku príbuzenskej skupiny dodnes určuje tradícia počítania príbuzenstva podľa cirkevného práva. V pospolitom rátaní príbuzenskej skupiny na Slovensku doteraz pretrváva tradičný zvyk počítania na pokolenia, bratranecké rady (napr. rodina na druhom pokolení, tretia família, prvostupňový bratranec). Naproti tomu sa od 1960 zákonom o rodine stal jediným východiskom právnych úkonov rímsky úzus počítania príbuzných, podľa ktorých napr. vlastní súrodenci sú príbuznými v 2. stupni.