príbuzenská terminológia

systém príbuzenských názvov. Ľudová príbuzenská terminológia zaznamenáva predkov a potomkov do 3.–4. stupňa. Prejavuje sa odlišným používaním referenčného názvu označujúceho vzťah a oslovovacieho názvu či mena. Napr. pre synovu ženu je manželov otec svokrom, ale ona ho oslovuje otec; deti spoločných rodičov sú si bratmi/sestrami, ale oslovujú sa menom. Termíny vyjadrujú úzky pokrvný vzťah lineárne (vzostupným smerom otec, matka, a zostupne syn a dcéra) a v bočnej línii, čiže kolaterálne (brat, sestra). Príbuzenskú terminológiu charakterizuje regionálna, vývinová a nárečová diferenciácia. Rovnaký príbuzenský vzťah odlišujú rozličné názvy a rovnaký názov môže mať odlišný význam. Územnú terminologickú rozmanitosť spôsobuje aj terminologické rozlišovanie otcovského a materinského príbuzenstva, ktoré sa v generácii manželov člení na mužovo a ženino príbuzenstvo. Lineárne termíny (otec, matka, dcéra, syn) sú na celom Slovensku v podstate rovnaké. Rozdielnosť termínov sa vyskytuje pre paralelných bočných príbuzných rodičov (napr. strýko pre otcovho brata, ujo pre matkinho brata a pre deti strýčny brat/ujčený brat ap.). Názvoslovne sa rozlišujú aj príbuzní z manželstva (afinitní príbuzní). Od prelomu 19.-20. storočia sa príbuzenská terminológia zjednodušovala a zužovala, pretože zanikala potreba diferencovanej a širokej príbuzenskej evidencie tým, že zanikali veľkorodinné formy spolunažívania, cirkevné prepisy zužovali okruh príbuzných, ktorý predstavoval manželskú prekážku, menila sa majetková dedičská postupnosť. Prebiehajúce spoločenské procesy znamenajú stieranie rozdielov medzi otcovskými a materskými, pokrvnými a afinitnými príbuznými. Vytrácajú sa nárečové rozdiely, znižuje sa počet samostatných príbuzenských názvov a namiesto nich sa využíva opis.