krajinomaľba

maľba zobrazujúca reálnu, fantastickú alebo štylizovanú krajinu. V ľudovom maliarstve na Slovensku sa vyskytovala zriedkavo. V ľudových obrazoch maľovaných na skle tvorila niekedy náznakové pozadie k figurálnej téme, v maľovaných prospektoch k betlehemom bola už rovnocennou súčasťou obrazu. K osamostatneniu krajinomaľby ako žánru ľudovej výtvarnej produkcie došlo pod vplyvom malomestského vkusu až v druhej polovici 20. storočia. V dedinských interiéroch sa vtedy začali objavovať gobelíny a diletantské maľby krajiniek. Najvýraznejší výskyt krajinomalieb v malebnom štýle bol v 60.–70. rokoch na Záhorí (okolie Skalice, Senice, Malaciek). Krajinky maľované na skle s tematikou štyroch ročných období sa v tej dobe stali obľúbeným dekoratívnym architektonickým prvkom. Umiestňovali v hornej presklenej časti domových brán, ako nástenné maľby zdobili steny podbrání a veránd. Miestni maliari ich maľovali podľa tlačených predlôh, najčastejšie z pohľadníc.