bývanie

organizácia života rodiny v rámci domu, dvora a celej usadlosti. V súčasnosti sa bývanie ohraničuje prevažne na realizáciu biologických a spoločenských potrieb rodiny. V situáciách, keď zdrojom obživy dedinských vrstiev spoločnosti bol malovýrobný spôsob hospodárenia (najmä roľníci a remeselníci), v ich obydliach sa vykonávala aj hospodársko-výrobná činnosť. Biologicko-spoločenské a hospodársko-výrobné funkcie obydlia boli najmä v roľníckom prostredí natoľko späté, že sa navzájom prelínali. Niektoré hospodárske priestory, napríklad komora a maštaľ, sa bežne využívali aj na spávanie. Naproti tomu izba, ktorá bola spravidla jediným vykurovaným, hlavným obytným priestorom domu a centrom života celej rodiny, neslúžila iba biologickým a spoločenským potrebám (spávanie, stolovanie, odpočívanie, sviatkovanie, rodinné obrady), ale bola aj pracovným miestom (varenie, pradenie, tkanie, pranie, šitie, výroba drobného náradia), využívala sa na skladovanie poľnohospodárskych produktov (strukoviny, zemiaky, ovocie), aj na dočasné prichýlenie mláďat hospodárskych zvierat (kurence, jahnence). Rodina predstavuje v roľníckom prostredí majetkovú, výrobnú, spotrebnú a rezidenčnú jednotu. V závislosti od toho, či bola hospodárskou a rezidenčnou jednotkou malá, rozšírená, znásobená či neúplná rodina, alebo či išlo o spoločné bývanie viacerých hospodársky osamostatnených rodín, ako aj vzhľadom na to, či rodina okrem hospodárskej usadlosti v intraviláne vlastnila aj filiálne hospodárstvo v extraviláne (cholvarky, bačovy, kolešne), v organizácii života jednotlivých foriem rodiny vznikli aj viaceré typologicky rôznorodé formy obydlia a bývania.