víla
(vila, rusalka)
démonická bytosť ľudského vzhľadu so znakmi prírodného démona vody. Podľa slovenských poverových predstáv boli víly mladé pôvabné bytosti s okúzľujúcim hlasom, v bielych priehľadných šatách, s dlhými zlatými či rusými vlasmi ozdobenými lesnými kvetmi. Sídlili v lesných húštinách pri potokoch a jazerách. Na Juraja, za mesačných nocí, ale aj cez poludnie bolo počuť ich spev a smiech. Keď im prišiel do cesty mládenec, zvábili ho spevom a utancovali či ušteklili na smrť. Zachránil sa, len ak mal oblečené všetko naopak, alebo keď zakikiríkal kohút. Obdobou víl boli na východe krajiny rusalky. Označenie vzniklo jednak z koreňa rusá – podľa farby vlasov, jednak pod vplyvom antických slávností (spomienka na mŕtvych) zvaných rosalia, rusalije. Z toho asi vznikla predstava rusaliek ako duší dievčat predčasne zomretých, utopených alebo samovrahýň, ktoré sa zaradili k prírodným bytostiam. Pred ich škodlivou mocou chránili niektoré rastliny (mäta, černobyľ, palina).
démonická bytosť ľudského vzhľadu so znakmi prírodného démona vody. Podľa slovenských poverových predstáv boli víly mladé pôvabné bytosti s okúzľujúcim hlasom, v bielych priehľadných šatách, s dlhými zlatými či rusými vlasmi ozdobenými lesnými kvetmi. Sídlili v lesných húštinách pri potokoch a jazerách. Na Juraja, za mesačných nocí, ale aj cez poludnie bolo počuť ich spev a smiech. Keď im prišiel do cesty mládenec, zvábili ho spevom a utancovali či ušteklili na smrť. Zachránil sa, len ak mal oblečené všetko naopak, alebo keď zakikiríkal kohút. Obdobou víl boli na východe krajiny rusalky. Označenie vzniklo jednak z koreňa rusá – podľa farby vlasov, jednak pod vplyvom antických slávností (spomienka na mŕtvych) zvaných rosalia, rusalije. Z toho asi vznikla predstava rusaliek ako duší dievčat predčasne zomretých, utopených alebo samovrahýň, ktoré sa zaradili k prírodným bytostiam. Pred ich škodlivou mocou chránili niektoré rastliny (mäta, černobyľ, palina).