Martin
(11. november)
svätec, patrón vojakov, pastierov koní, súkenníctva. Pochádzal z Panónie, slúžil v rímskom vojsku v Galii, šíril kresťanstvo, r. 371 bol zvolený za biskupa v Tours. Úradu sa nechcel ujať, skryl sa pred vyslancami v chlieve, gagot husí ho však prezradil. Podľa legendy sa mu zjavil Kristus, keď v zime daroval polovicu svojho plášťa tulákovi. Zobrazovaný býva v biskupskom rúchu a s husou v ruke či pri nohách, alebo ako rímsky vojak na koni, ktorý mečom pretína svoj plášť a odieva tuláka. Kult bol na Slovensku rozšírený v 13.–16. storočí. V období feudalizmu sa v tento deň vyplácal prenájom, poddaní odovzdávali zemepánom hus, martinské husi ako daň odovzdávali kráľovi bratislavskí Židia. Do prvých desaťročí 20. storočia sa v tradičnej kultúre miest a dedín západného a južného Slovenska zachovala tradícia piecť hus; v mestách sa piekli veľké makové koláče v tvare podkovy (martinské podkovy, rožky), pastierskej trúby (roháče), ktoré dostávali aj pastieri ako výslužku. Na západnom a južnom Slovensku sa na Martina končil služobný rok (podľa toho výraz martinkovať – byť bez práce, zaháľať) a miestami malo vyplácanie služobníkov obradovú formu. Vo Vajnoroch nosil pastier do každého domu brezový prút (marcina) a vinšoval. Prútom sa potom šibal dobytok pri prvom výhone na jar a prikúpený dobytok pred vstupom do maštale. V mnohých mestách a dedinách sa konali výročné trhy a jarmoky. S dňom Martina sú spojené pranostiky o nástupe zimy: Na Martina medveď líha; o počasí: Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí; Svätý Martin a Hromnice pradú z tej istej praslice (v oboch dňoch má byť rovnaké počasie).
svätec, patrón vojakov, pastierov koní, súkenníctva. Pochádzal z Panónie, slúžil v rímskom vojsku v Galii, šíril kresťanstvo, r. 371 bol zvolený za biskupa v Tours. Úradu sa nechcel ujať, skryl sa pred vyslancami v chlieve, gagot husí ho však prezradil. Podľa legendy sa mu zjavil Kristus, keď v zime daroval polovicu svojho plášťa tulákovi. Zobrazovaný býva v biskupskom rúchu a s husou v ruke či pri nohách, alebo ako rímsky vojak na koni, ktorý mečom pretína svoj plášť a odieva tuláka. Kult bol na Slovensku rozšírený v 13.–16. storočí. V období feudalizmu sa v tento deň vyplácal prenájom, poddaní odovzdávali zemepánom hus, martinské husi ako daň odovzdávali kráľovi bratislavskí Židia. Do prvých desaťročí 20. storočia sa v tradičnej kultúre miest a dedín západného a južného Slovenska zachovala tradícia piecť hus; v mestách sa piekli veľké makové koláče v tvare podkovy (martinské podkovy, rožky), pastierskej trúby (roháče), ktoré dostávali aj pastieri ako výslužku. Na západnom a južnom Slovensku sa na Martina končil služobný rok (podľa toho výraz martinkovať – byť bez práce, zaháľať) a miestami malo vyplácanie služobníkov obradovú formu. Vo Vajnoroch nosil pastier do každého domu brezový prút (marcina) a vinšoval. Prútom sa potom šibal dobytok pri prvom výhone na jar a prikúpený dobytok pred vstupom do maštale. V mnohých mestách a dedinách sa konali výročné trhy a jarmoky. S dňom Martina sú spojené pranostiky o nástupe zimy: Na Martina medveď líha; o počasí: Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí; Svätý Martin a Hromnice pradú z tej istej praslice (v oboch dňoch má byť rovnaké počasie).