mariánsky kult

mariánsky kult

mariánsky kult 800 1073 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

mariánsky kult

uctievanie matky Ježiša Krista, Panny Márie. Posilnené cirkevným koncilom v Efeze (431), keď bola Panna Mária oficiálne vyhlásená za Bohorodičku. V Habsburskej monarchii bol v období protireformácie silne podporovaný a šírený jezuitmi. Zohral významnú úlohu v procese utvárania barokovej zbožnosti a prijali ho aj široké ľudové vrstvy. Úloha Panny Márie ako milosrdnej orodovníčky sa premietla do ľudových sviatkov, viery, spoločenského života (mariánske púte, mariánske kongregácie), ovplyvnila ľudovú obrazotvornosť vo folklóre a výtvarnom prejave. Panna Mária sa stala patrónkou mnohých krajín: Slovenska (Sedembolestná Panna Mária Šaštínska), Uhorska, Rakúska, univerzálnou patrónkou matiek, chorých, pútnikov, medovnikárov, vojakov, slobodných, detí. Jej vplyv sa zrkadlil v svätení mariánskych sviatkov a zohral významnú úlohu v procese utvárania ľudovej obrazotvornosti, ktorá sa opierala o barokizujúci súbor námetov vychádzajúcich z textov evanjelií, stredovekých apokryfov a legiend (legenda o nocľahu Panny Márie u kováča; vykúvanie klincov vzbudzovalo predtuchu o budúcom utrpení jej syna). Na území Slovenska sa od 18. storočia premietol v rozvoji ľudového sakrálneho rezbárstva (soška), maliarstva (obrazy maľované na skle), sériovej produkcie drevorezov, náboženských tlačí, škapuliarov, agnuštekov, porcelánových sošiek, olejotlačových obrazov. Zakotvil v ľudovej viere a predstavivosti (Panna Mária ako ochrankyňa pri pradení, tkaní, žatve). Vyjadrovali ho mariánske piesne, ktorých šíreniu pomáhal klérus prostredníctvom spevníkov. Asimiloval sa v nich ľudový spevný štýl a ľudová viera v magickú orodovnícku silu Panny Márie, ktorá dokáže privodiť slnko, dážď. Postava Panny Márie našla odraz aj v ľudovom divadle (vianočná hra chodenie s kolískou, predvianočná obchôdzka – Hľadanie nocľahu Panny Márie, známa na Orave), v ľudových pranostikách (Na Pannu Máriu narodenie, lastovičiek rozlúčenie), vo veršoch a v kvetnatých metaforách ľudových modlitieb (Rajská ruža spanilá), vo vizuálnych symboloch zdôrazňujúcich vlastnosti Panny Márie: čistotu (ľalia), panenstvo, materstvo (vetvička s kvetmi alebo plodmi), odpustenie (dúha). Mariánske farby modrá s bielou sa objavovali na krojoch, výšivkách a zásterách, ktoré sa nosili pri príležitosti mariánskych sviatkov.

Panna Mária ružencová.  Slovensko,  19. storočie. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto H. Bakaljarová
Panna Mária ružencová. Slovensko, 19. storočie. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto H. Bakaljarová

AutorOľga Danglová

Literatúra

Danglová, O.: Dekor/ Symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. Vydavateľstvo Veda, Bratislava 2001.
Hall, J.: Slovník námětů a symbolů ve výtvarném umění. Praha 1991.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only