kvety

kvitnúce časti divorastúcich alebo pestovaných rastlín. Využívajú sa na liečebné účely (liečivé rastliny), výrobu voňaviek, ozdobu interiéru, záhrad ap. Určujú charakter krajiny. Odpradávna boli nositeľmi symboliky. Sú atribútmi Panny Márie a svätých (Alžbeta, Terézia). Veľký význam pripisovali kvetom Rimania pri pochovávaní. Verili, že silná vôňa kvetov odvracia démonov a napomáha spánku. Zvyk prinášať kvety na pohreb a na hroby pretrváva u kresťanov dodnes. Sviatkami kvetov – floráliami (28. apríl – 3. máj) oslavovali Rimania bohyňu kvitnúcej prírody Flóru. Stopy týchto sviatkov sa zachovali aj po príchode kresťanstva v ľudovej tradícii jarných zvykov na Turíce a na Božie telo, na južnom Slovensku pri voľbe kráľovničiek (kráľovnička ovenčená kvetinovým vencom prechádzala cez dedinu, zastavila sa pred každým domom a obdarovala gazdinú ružou). Kvetmi sa akcentovali prelomové obdobia života. Boli symbolom panenstva, nevesty (parta). Vence, u mládencov a u mužov pierka, sa dodnes používajú pri svadbe, konfirmácii, prijímaní, birmovke, pohrebe. Kvety zohrávali zvláštnu úlohu v náboženskej symbolike, najmä v ich nadväznosti na liturgické farby. Bohatou kvetinovou výzdobou boli dekorované devocionálie, relikvie, preto sa výroba umelých kvetov sústreďovala najprv v kláštoroch (od konca 18. storočia), neskôr prenikla do sériovej priemyselnej produkcie. V niektorých oblastiach Slovenska (najmä Liptov) sa rozšírila domáca výroba najmä papierových kvetov na ozdobovanie hrobov, prícestných krížov a domácich oltárikov. Kvety patrili k dominujúcim motívom ľudovej ornamentiky. Ich názvy sa objavovali v ľudovej poézii a ľúbostných piesňach.