krútivé tance

skupina tancov, ktorých základným tanečným motívom je krútenie páru vo vzájomnom držaní. Patria k najpočetnejším a najrozšírenejším ľudovým tancom na Slovensku. Historické zmienky u nás siahajú do druhej polovice 17. storočia, no známe sú aj staršie vyobrazenia z 15. storočia. Vznikli v kontexte európskej módy renesančných párových tancov.
Krútivé tance sa u nás vyskytujú v dvoch historických a štýlových vrstvách: ako krútivé tance starého štýlu a nového štýlu:

1. krútivé tance starého štýlu považujeme za typické pre slovenské vidiecke prostredie a vyskytovali sa v rôznych individuálnych, generačných, regionálnych i lokálnych obmenách. Obvykle sa začínali spevom a sólovým tancovaním tanečníka, nasledovalo privolanie partnerky a roztancovanie páru, krútenie, improvizačné vsuvky a záverečné dotancovanie. Zastúpenie a poradie jednotlivých častí nebolo pevne stanovené, jednotlivé časti sa v tanci nemuseli vyskytovať alebo sa tancovali a opakovali aj v inom poradí. Hudobný sprievod tvorili väčšinou piesne staršieho pôvodu (kvintakordálne) v 2/4 takte. Hrávali ich hudobné zoskupenia rôzneho zloženia (sláčikové, dychové), ale aj individuálni muzikanti (gajdoši, heligonkári). Pomenovania tancov boli rôzne – v mierne rýchlom tempe: krucena, do šafľika, krut, šuchom, starosveckí, slovenčina, starobabská; v živom tempe: do skoku, taňec, obrtana, chroma, podupčak, šikovná, hore, šorovi, prosta, šustana, frišký, sellácka, vihadzuvaná, ukľakovaný, mrveňica;
2. krútivé tance nového štýlu sú reprezentované čardášom. Názvy tancov obvykle premiešavali rôzne typy tancov (najmä pod označením čardáš). Krútivé tance sa tancovali ako zábavné, ale aj ako obradové tance.

V ľudovom prostredí boli obľúbené ešte do 1. polovice 20. storočia, miestami či individuálne aj dlhšie. V súčasnosti sa tancujú najmä na svadbách.