kŕmenie hospodárskych zvierat

chovanie dobytka krmivom, najmä pri maštaľnom chove. Do konca stredoveku bolo hlavným spôsobom chovu celoročné pasenie. Dobytok prikrmovali iba v zime počas nepriaznivého počasia. Pretože v rámci trojpoľného hospodárenia nebolo možné získať dostatok krmiva, počet zvierat bol pri zimnom chove nízky, a aj tie boli často zle kŕmené. Hoci zavedenie striedavého hospodárenia s pestovaním krmovín tento problém vyriešilo a množstvo ustajnených zvierat bolo väčšie, s krmivom sa vždy veľmi hospodárilo, napr. podľa poznatku, že na obrátenie Pavla (25. január) je stred ovčej a na Mateja (24. február) stred kravskej zimy. V kŕmení existovali rozdiely, podmienené zložením potravy zvierat i krmovinovými možnosťami chovateľov: kone a hovädzí dobytok kŕmili najmä senom a sečkou, ošípané zemiakmi, v oblastiach s dubovými lesmi žaluďmi, pri pivovaroch mlátom, na salašoch zvyškami po spracovaní mlieka ap. Odlišné bolo kŕmenie mláďat, ktoré dostávali kvalitnejšie krmivo, a dospelých zvierat. Dobytok bol v určitých obdobiach (počas ťažkých prác, pri chorobe, kravy po otelení sa) prikrmovaný aj v sezóne pasenia. Krmivo sa dávalo do válovov (hrantov), seno do jaslí (rebriny). Na kŕmenie dobytka, najmä koní, mimo maštale sa používali koše, plachty, debny, špeciálne vrecia. Kŕmenie ako dôležitá podmienka prosperity dobytka bolo spojené s magickými praktikami: napr. krmivo vo válove prehrabávali lopatkou z veľkonočnej šunky alebo do válova položili psiu lebku, aby zviera dobre žralo. Magicky malo pôsobiť aj kŕmenie dobytka niektorými požívatinami v určitom čase. Na zabezpečenie prosperity dávali hovädziemu dobytku na Štedrý večer pečivo (pochopeň, lepník, cipov, zápravka, cestenica) so zapečenými šípkami, korením, makom, jablko alebo cesnak, oblátky s petržlenom. Kŕmenie kráv určitými rastlinami (napr. pŕhľavou) v konkrétne dni (napr. na Zelený štvrtok) ich malo chrániť pred bosorkami, zlepšiť kvalitu mlieka.