krajčírstvo

remeslo zamerané na šitie mužských, ženských a detských odevov i bielizne. Ako samostatné remeslo sa vyčlenilo v 13. a 14. storočí. Prvé cechy vznikali v 15. storočí (Banská Štiavnica 1446, Košice 1457, Bratislava, Bardejov 1459, Krupina 1462). Podľa druhu vyrábaného odevu, zväčša i národnosti majstra, sa krajčírstvo delilo na uhorské a nemecké. Do 17. storočia sa koncentrovalo v slobodných kráľovských a banských mestách. V 17. a 18. storočí vo výraznej miere preniklo do zemepanských a poľnohospodárskych mestečiek, v 18. a 19. storočí aj do dedinského prostredia. Roku 1828 bolo najviac dielní v Bratislave (180) a Košiciach (57). Roku 1890 bolo v slovenských župách 5 315, v roku 1910 už 8 617 krajčírskych dielní. Okrem remeselných krajčírstiev existovalo aj šitie a vyšívanie bielej i posteľnej bielizne a bytového textilu, ktoré vykonávali takmer výhradne ženy. Roku 1930 bolo na Slovensku 3 861 mužských krajčírstiev zamestnávajúcich 7 476 pomocníkov a učňov a 1 963 dámskych krajčírstiev so 4 301 zamestnanými osobami.