dychová plechová hudba
hudobné združenie, v ktorom spolupôsobia len dychové nástroje, niekedy tiež so zvonkohrou a bubnom (veľkým a malým). Podľa počtu hráčov, zúčastnených nástrojov a funkcie rozlišujeme typy:
- tradičná malá dedinská dychovka, ktorá mala 6 – 8 hráčov, s b-klarinetmi, b-krídlovkou, es-trubkou, tenorovým rohom, basovou túbou a veľkým bubnom. Hrali naspamäť a ľudové piesne „do tanca“ jednoducho upravili pre dychové harmónie;
- stredne veľká dychová hudba do 12 hráčov, v ktorej predtým uvedené nástroje, ako klarinety a krídlovky, boli spravidla zdvojené, pridané es-klarinety, baryton a basová trubka. Takéto boli dedinské, ale aj malomestské dychovky, ktoré boli organizované pri hasičských zboroch, v bani, pri závodoch a pri kostole. Ich funkciou bolo hrať pri všetkých spolkových a slávnostných spoločenských podujatiach, vrátane tancov módnejšieho poľkového a valčíkového repertoáru, a to aj spolu so spevákmi;
- veľká dychovka, ktorá je označovaná vznikom, pôvodom a funkciou ako vojenská dychovka. Má 20 – 30 členné obsadenie, pribudli nástroje ako pikola, flauta, trombóny, eufónium, tenorové rohy, veľká tuba a ďalšie. Funkcia tejto hudby bola pochodová, slávnostná a tanečná.
Pôvod dychových hudieb je v 16. storočí po vzostupe drevených a plechových nástrojov. Dedinskí muzikanti, vojenskí vyslúžilci vytvárali postupne od polovice 19. storočia dychovky, ktoré najmä na západnom Slovensku pod vplyvom rakúskych a moravsko-českých hudieb našli úspešné repertoárové vzory, ale do svojho repertoáru preniesli aj podstatnú časť slovenských ľudových a tanečných piesní.
Mariánska májová púť. Marianka (okr. Malacky). Vedecký archív ÚEt SAV. Foto S. Kovačevičová 1971.
AutorOskár Elschek
Elschek, O.: Slowakische Volksmusikinstrumente. Die Volksmusikinstrumente der Tschechoslowakei, Teil 2. Handbuch der europäischen Volksmusikinstrumente Serie I. Band 2. VEB Deutscher Verlag für Musik, Leipzig 1983, 254-256.