kolárstvo

remeselná a domácka výroba kolies, vozov, saní, bričiek, kočov, športových potrieb, dreveného náradia a nástrojov. Základom kolárstva je výroba drevených kolies. Počas feudalizmu sa kolári združovali do cechov (najstarší v Košiciach roku 1459), najčastejšie s kováčmi, ktorí robili kovové súčasti vozov. Najväčším strediskom kolárstva bol Pukanec. Tu vyrábali vozy pre južné Slovensko i dnešné Maďarsko, ktoré predávali spravidla vandrovným obchodom. Širší trh zásobovali aj kolári z okolia Michaloviec. Popri remesle existovala na celom Slovensku aj domáca výroba kolies, rozšírená najmä na Považí, v oblasti Levočských vrchov a na Orave. Roku 1900 bolo v slovenských župách 2 834 kolárskych dielní (majstrov) s 1 565 pomocníkmi. V roku 1930 to bolo 1 570 dielní s 2 331 pomocníkmi. V 19. storočí sa časť kolárov špecializovala na výrobu bričiek a kočov (kočiarníctvo). Kríza kolárstva nastala po modernizácii dopravy a po zavedení výroby nových dopravných prostriedkov. Reakciou bolo založenie Jednoty majstrov kolárov (1932). Patrónmi kolárov boli sv. Katarína a sv. Eulogius.