Hromnice

kresťanský sviatok Obetovania Pána (2. február), ktorý uzatváral vianočné obdobie. Pri kresťanskom obrade obetovania vystupovali postavy starca Simeona a prorokyne Anny, ktorí nazvali Ježiša svetlom na osvietenie pohanov. Pápež Gelasius v roku 494 zaviedol sviatok, počas ktorého sa chodilo s horiacimi sviecami okolo kostola, ako konverziu starorímskych sprievodov luperkálií. Horiace sviece kresťanstvo prevzalo z rímskeho náboženstva a od 10. storočia sa používajú po posvätení ako symbol očisty, svetla a Krista (lumen Christi). Ako ochranný prostriedok sa uplatňujú napríklad pri pohrebných obradoch. Z ich používania aj ako ochrany pred bleskom a hromom je odvodený názov sviatku Hromnice. V evanjelickej cirkvi augsburského vyznania tento deň slávia ako Predstavenie Pána Ježiša. V tradičnej kultúre Slovenska sa k nemu viazali zákazy šiť a pracovať v hore. Cieľom magických úkonov bolo zabezpečiť želanú úrodu ľanu a konopí, preto sa gazdiné kĺzali po ľade, sánkovali sa, varili dlhé cestoviny. Hromničné sánkovačky boli rozšírené aj medzi bratislavskou šľachtou, ktorá v 18. storočí pozývala na ne hostí z viedenského cisárskeho dvora. V tradičných predstavách na Slovensku boli Hromnice považované za najvýznamnejší deň celého roka z hľadiska predpovedí počasia a úrody.