hovädzí dobytok
(rožný statok, lichva, hovädá)
súhrnné označenie hospodárskych zvierat podčeľade tury. Do 18. storočia bolo na území Slovenska rozšírené jeho sivé, svetložlté i plavé plemeno. V 19. storočí, v snahe skvalitniť chov, začali najmä na veľkostatky dovážať hovädzí dobytok simentálskeho, bernského, pinzgauského plemena z alpských krajín a Anglicka. Krížením s domácimi plemenami bolo vyšľachtené slovenské strakaté plemeno. Hlavným spôsobom chovu hovädzieho dobytka bolo pasenie. Do stredoveku prevažujúce celoročné pasenie sa začalo nahrádzať letným pasením a zimným kŕmením dobytka v maštaliach. Tento spôsob chovu pretrvával do polovice 20. storočia. Hovädzí dobytok sa choval pre mäso a využitie ťažnej sily. Jeho význam v mliečnom hospodárstve stúpol v 19. storočí. Dôležité bolo i získavanie koží, rohoviny a hnoja. Obchod s dobytkom bol v niektorých oblastiach (Novohradská a Zvolenská župa) podstatným zdrojom príjmov obyvateľstva. V 19. storočí v južných a do 20. rokov 20. storočia v horských oblastiach Slovenska chovali v súvislosti s povozníctvom a drevorubačstvom voly ako ťažné zvieratá a jalovice, junce a býky na výkrm. Na plemenitbu sa v obciach chovali, najmä v 19. a začiatkom 20. storočia, obecné býky. Staral sa o ne pastier a majitelia dobytka, prípadne členovia chovateľského spolku. Hovädzí dobytok sa často kupoval na dobytčom trhu, neraz bol darom (krava ako veno dcére) a súčasťou dedičstva (voly dedil syn). Tradičné formy chovu začali na Slovensku zanikať po kolektivizácii poľnohospodárstva. Rýchlo ustúpil najmä chov volov, ktoré ako ťažné zvieratá nahradili kone a traktory. V tradičných predstavách bol tur, býk symbolom sily.
súhrnné označenie hospodárskych zvierat podčeľade tury. Do 18. storočia bolo na území Slovenska rozšírené jeho sivé, svetložlté i plavé plemeno. V 19. storočí, v snahe skvalitniť chov, začali najmä na veľkostatky dovážať hovädzí dobytok simentálskeho, bernského, pinzgauského plemena z alpských krajín a Anglicka. Krížením s domácimi plemenami bolo vyšľachtené slovenské strakaté plemeno. Hlavným spôsobom chovu hovädzieho dobytka bolo pasenie. Do stredoveku prevažujúce celoročné pasenie sa začalo nahrádzať letným pasením a zimným kŕmením dobytka v maštaliach. Tento spôsob chovu pretrvával do polovice 20. storočia. Hovädzí dobytok sa choval pre mäso a využitie ťažnej sily. Jeho význam v mliečnom hospodárstve stúpol v 19. storočí. Dôležité bolo i získavanie koží, rohoviny a hnoja. Obchod s dobytkom bol v niektorých oblastiach (Novohradská a Zvolenská župa) podstatným zdrojom príjmov obyvateľstva. V 19. storočí v južných a do 20. rokov 20. storočia v horských oblastiach Slovenska chovali v súvislosti s povozníctvom a drevorubačstvom voly ako ťažné zvieratá a jalovice, junce a býky na výkrm. Na plemenitbu sa v obciach chovali, najmä v 19. a začiatkom 20. storočia, obecné býky. Staral sa o ne pastier a majitelia dobytka, prípadne členovia chovateľského spolku. Hovädzí dobytok sa často kupoval na dobytčom trhu, neraz bol darom (krava ako veno dcére) a súčasťou dedičstva (voly dedil syn). Tradičné formy chovu začali na Slovensku zanikať po kolektivizácii poľnohospodárstva. Rýchlo ustúpil najmä chov volov, ktoré ako ťažné zvieratá nahradili kone a traktory. V tradičných predstavách bol tur, býk symbolom sily.