hajdúsky tanec
(hajdúch, hajduk, hayduczky, hajdútánc, palicový, zbojnícky, goralský)
mužský tanec so zbraňou. Na historických zobrazeniach drží tanečník v ruke obvykle šabľu, sekeru, palicu či inú zbraň. Korene tanca v Európe siahajú až do začiatku nášho letopočtu, ale obľubu si získal najmä v 16. – 18. storočí. Podkladom vzniku boli staré pastierske a vojenské tance. Najstaršia písomná zmienka u nás je z roku 1514 v opise priebehu popravy Juraja Dóžu. Pre hajdúsky tanec boli príznačné poskoky, výskoky, podrepy, vyskakovanie v drepe, podtínanie nôh zbraňou a iné fyzicky náročné prvky. Hudobným sprievodom bola hra na gajdy, šalmaj (druh píšťaly) a bubon. Termínom hajdúsky tanec sa často nazýval aj odzemok.
mužský tanec so zbraňou. Na historických zobrazeniach drží tanečník v ruke obvykle šabľu, sekeru, palicu či inú zbraň. Korene tanca v Európe siahajú až do začiatku nášho letopočtu, ale obľubu si získal najmä v 16. – 18. storočí. Podkladom vzniku boli staré pastierske a vojenské tance. Najstaršia písomná zmienka u nás je z roku 1514 v opise priebehu popravy Juraja Dóžu. Pre hajdúsky tanec boli príznačné poskoky, výskoky, podrepy, vyskakovanie v drepe, podtínanie nôh zbraňou a iné fyzicky náročné prvky. Hudobným sprievodom bola hra na gajdy, šalmaj (druh píšťaly) a bubon. Termínom hajdúsky tanec sa často nazýval aj odzemok.
Hajdúski. Detail z rytiny Novohrad od S. Mikovínyho, 1736. Prevzaté z Dúžek 2000, 324.
AutorDana Kľučárová
Pozri aj
Literatúra
Dúžek, S.: Ľudový tanec. In: Slovensko – európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 323 – 339.