čarovné rozprávky
(fantastické, čarodejné, hádky, prípoviestky, pripoviedky, bájky)
dobrodružné príbehy umiestnené mimo konkrétneho priestoru a času. Hrdina prekonávajúci prekážky sa dostáva do kontaktu s nadprirodzenými bytosťami, ktoré mu buď pomáhajú (hovoriaci tátoš), alebo nad ktorými treba zvíťaziť (viachlavý drak). Dôležitú úlohu pri jeho konaní hrajú čarovné predmety, použitie ktorých vychádza z viery v silu mágie: prútik, prsteň, lampa, kyj, mlynček, kapsa, plášť, klobúk, meč, šabľa, ale môžu to byť aj rôzne zelinky alebo živá a mŕtva voda. Putovanie hrdinu sa obyčajne začína odchodom z domova, po ceste prekonáva mnohé prekážky a uzatvára ho šťastný koniec. Hlavné skupiny čarovných rozprávok (aj podľa medzinárodného katalógu): nadprirodzení protivníci, nadprirodzený alebo zakliaty manžel (žena) či iní príbuzní, nadprirodzené úlohy, nadprirodzení pomocníci, magické predmety, nadprirodzená bytosť (sila) alebo vedomosť (vlastnosť). Na Slovensku patria medzi najfrekventovanejšie rozprávky o hrdinovi, ktorý zabíja draka, o princeznách v podzemí, o netvorovi bez duše. Čarovné rozprávky mávajú zložitú výstavbu s mnohými dejovými článkami. Charakteristická je trojstupňovitosť (traja bratia, tri úlohy, zápas s troma drakmi), časté používanie čísla tri a jeho násobkov (šesť, deväť, dvanásť, tridsaťtri, deväťdesiatdeväť), ustálené štylistické prvky – loci communes (Fuj, mamo, človečina smrdí; Veď tu ani vtáčik-letáčik nepriletí). Ešte príznačnejšie sú úvodné a záverečné formuly, niekedy značne rozvetvené. Zo staršej zberateľskej činnosti, najmä v období štúrovskej generácie vyplýva, že práve čarovné rozprávky stáli v popredí ich záujmu. V súčasnosti sa stávajú doménou literatúry pre deti a rôznych spracovaní v médiách.
dobrodružné príbehy umiestnené mimo konkrétneho priestoru a času. Hrdina prekonávajúci prekážky sa dostáva do kontaktu s nadprirodzenými bytosťami, ktoré mu buď pomáhajú (hovoriaci tátoš), alebo nad ktorými treba zvíťaziť (viachlavý drak). Dôležitú úlohu pri jeho konaní hrajú čarovné predmety, použitie ktorých vychádza z viery v silu mágie: prútik, prsteň, lampa, kyj, mlynček, kapsa, plášť, klobúk, meč, šabľa, ale môžu to byť aj rôzne zelinky alebo živá a mŕtva voda. Putovanie hrdinu sa obyčajne začína odchodom z domova, po ceste prekonáva mnohé prekážky a uzatvára ho šťastný koniec. Hlavné skupiny čarovných rozprávok (aj podľa medzinárodného katalógu): nadprirodzení protivníci, nadprirodzený alebo zakliaty manžel (žena) či iní príbuzní, nadprirodzené úlohy, nadprirodzení pomocníci, magické predmety, nadprirodzená bytosť (sila) alebo vedomosť (vlastnosť). Na Slovensku patria medzi najfrekventovanejšie rozprávky o hrdinovi, ktorý zabíja draka, o princeznách v podzemí, o netvorovi bez duše. Čarovné rozprávky mávajú zložitú výstavbu s mnohými dejovými článkami. Charakteristická je trojstupňovitosť (traja bratia, tri úlohy, zápas s troma drakmi), časté používanie čísla tri a jeho násobkov (šesť, deväť, dvanásť, tridsaťtri, deväťdesiatdeväť), ustálené štylistické prvky – loci communes (Fuj, mamo, človečina smrdí; Veď tu ani vtáčik-letáčik nepriletí). Ešte príznačnejšie sú úvodné a záverečné formuly, niekedy značne rozvetvené. Zo staršej zberateľskej činnosti, najmä v období štúrovskej generácie vyplýva, že práve čarovné rozprávky stáli v popredí ich záujmu. V súčasnosti sa stávajú doménou literatúry pre deti a rôznych spracovaní v médiách.
Začiatok rozprávky O kráľovi a jeho troch synoch. Rozprávanie A. Králikovej z Hranovnice (okr. Poprad) zapísal J. Štolc v roku 1930, text upravila V. Gašparíková. Prevzaté z publikácie Slovenské ľudové rozprávky. Ed. V. Gašparíková. Bratislava 2004, 3. zväzok, 13
AutorViera Gašparíková
Pozri aj
Literatúra
Dobšinský, P.: Prostonárodné slovenské povesti I-III. Bratislava 1966.
Gašparíková, V.: Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Čarovné rozprávky slovenského ľudu I-II. Bratislava 1984.
Polívka, J.: Súpis slovenských rozprávok. 1.-5. zväzok. Turčiansky Svätý Martin 1923, 1924, 1927, 1930, 1931.