ženský účes

upravené vlasy žien. Základom účesu boli dozadu sčesané vlasy, v strede hlavy rozdelené pútcom na dve časti. Na temene sa oba pramene skrúcali alebo zapletali, potom sa ďalej tvarovali. Vývojovo staršie boli účesy, ktoré sa tvarovali pomocou podložiek. Podložky boli mäkké, zhotovené z ľanu, konope, ovčej vlny, alebo pevné, zhotovené z dreva či kovu, rôznych tvarov a obvykle obalené textilom. Skrútené alebo zapletené vlasy sa ovinuli okolo podložky, na zátylku sa upevnili tkanicami. Výsledkom bol dvojrohý, zriedkavejšie jednorohý alebo oblý tvar účesu. Dlhé vlasy, ktoré si tieto účesy vyžadovali, si dievčatá a ženy nechávali dorastať od detského veku. Iba pri niektorých typoch účesov sa dĺžka alebo hustota vlasov upravovala vystrihávaním, prípadne pridávaním ľanovej alebo konopnej kúdele. Na uhládzanie a tvarovanie vlasov sa používali rôzne domáce prostriedky. Spôsoby úpravy a udržiavania účesov mali často nepriaznivé zdravotné účinky. Pri úprave zložitých účesov si pomáhali ženy z rodiny alebo tie, ktoré túto službu robili pre celú dedinu. Od polovice 19. storočia sa účesy začali zjednodušovať. Podložky, ak sa naďalej používali, slúžili iba na udržanie tvaru čepca či šatky. Vývojovo novší typ účesu – kont bol bez podložky. Rozšíril sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia pod vplyvom mestského prostredia po celom území, najmä na východnom Slovensku. Vlasy sa zapletali do jedného, dvoch vrkočov, ktoré sa upevňovali tkanicami, ihlicami, vlásenkami alebo hrebeňom. Účes bol často spoločný pre dievky i vydaté ženy. V polovici 20. storočia nastal na celom Slovensku prechod k mestským účesom.