rodina

malá biosociálna jednotka, zložená z jednotlivcov, ktorých spájajú zväzky manželstva, príbuzenstva či adopcie. Základom sú vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi, súrodencami. Znakom existencie tradičnej rodiny je spoločná koordinácia bývania, stravovania, sviatkovania, deľby práce, správy a delenia majetku. Z funkcií rodiny sú najdôležitejšie: reprodukčná, ochranná, regeneračná, výchovná, ekonomická a socializačná. Počas historického vývoja sa menili zdroje obživy, a tým aj štruktúra rodiny. Dochádzalo k sústavnému zmenšovaniu počtu členov aj generácií až na ďalej neredukované jadro manželského páru. V mestách a v poslednej dobe aj na vidieku sa stále viac presadzuje rozptýlená (disperzná) rodina, ktorej generácie žijú sídelne oddelene, ale navzájom sa pravidelne navštevujú a kooperujú (opatera starých a chorých členov, pomoc pri výchove detí, ekonomická výpomoc). Z hľadiska vnútornej štruktúry sa autoritatívna (patriarchálna) rodina postupne menila na partnerskú, pre ktorú je charakteristická rovnoprávnosť pohlaví a generácií a vzájomná zastupiteľnosť členov. Spoločenské vedy systematicky skúmajú rodinu od polovice 19. storočia (J. Bachofen, F. Le Play, L. Morgan, F. Engels, S. Freud). V 20. storočí vznikli analytické a syntetické práce z mestského aj vidieckeho prostredia (M. Meadová, E. Pfeilová, I. Weber-Kellermanová, G. P. Murdock, S. De Beauvire, A. Ch. Kinsley). Na Slovensku sa počiatočný záujem o veľkorodinu (K. Kadlec, J. Pekař, J. L. Píč) presunul na iné aspekty rodiny v dedinskom a mestskom prostredí: príbuzenstvo, kmotrovstvo, jednodetnosť, štruktúra a formy rodiny, socializácia, morálka a výchova, postavenie ženy (J. Barátová, M. Botíková, P. Salner, S. Švecová).