ženské tance

skupina hudobno-tanečných prejavov spravidla staršieho pôvodu. Interpretmi boli takmer výlučne dospievajúce dievky alebo vydaté ženy. Vo vidieckom prostredí však za tance v pravom slova zmysle neboli považované: predvádzali sa takmer výlučne za sprievodu spevu bez inštrumentálnej hudby, najmä cez prestávky tanečných zábav, na svadbe, priadkach alebo počas nedeľňajších popoludní a to na rôznych miestach dediny. Iným dôvodom bolo predvádzanie niektorých tanečno-herných prejavov v čase pôstu, v období, keď bol tanec zakázaný. Ženské tance sa uplatňovali vo funkcii obradovej a zábavnej.
Najpočetnejšie zastúpenie mali predovšetkým chorovody a kolesá. Osobitné sú ženské pendanty mužských odzemkov (cindruška). Ďalšie sú svadobné tance, spojené so snímaním party a čepčením, nosením výbavy a darov ženami, tanečné výstupy pri priadkových obchôdzkach a iné. K ženským tancom patrili aj niektoré adaptované mužské, párové a skupinové tance (odzemok, zajačí tanec, niektoré párové krútivé tance starého štýlu, zlomky štvoryliek, niektoré tanečné hry). Ženy tancovali prevažne skupinové, menej sólové tance. V choreografickej časti dominovalo výrazné uplatnenie rôznych reťazových a kruhových formácií. Hudobný sprievod k týmto tancom tvoril takmer výlučne spev piesní so značným množstvom strof rozmanitého obsahu.
Ženské tance boli súčasťou aktívneho tanečného repertoáru približne do polovice 20. storočia (početnejšie sa vyskytovali na strednom a najmä na východnom Slovensku). V latentnej forme sa miestami uchovali do súčasnosti.