zať

zať

zať 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

zať

príbuzenský termín pre dcérinho manžela, rozšírený u Slovanov, na Slovensku všeobecne používaný. V tradičnom rurálnom prostredí pri patrilokálnom usídlení rodiny nového páru bol pomerne nezávislý od rodičov svojej ženy. Naproti tomu zať–prístupník bol podriadený právomoci gazdu v rodine svojej ženy. Vzájomný vzťah zaťa a gazdu, spravidla jeho tesťa, sa niekedy riešil v sobášnej či prístupníckej zmluve. Jeho postavenie bolo na rozdiel od postavenia nevesty priaznivejšie, zaujímal miesto syna. Jeho pracovná sila bola v hospodárstve veľmi potrebná, navyše zväčša priniesol do rodiny manželky majetok: hoci sám mohol pochádzať z chudobnejšej rodiny a priženil sa do bohatšej, mohol (napríklad vo Vajnoroch) dostať z otcovho majetku celý podiel, na ktorý mal hypotetický nárok. Keď bol muž prístupníkom, priezvisko sa postupovalo po matke, často s príponou -in, -ina, – ino, napr. Babin, Ondrej ap.

AutorĽubica Herzánová-Voľanská

Literatúra

Botíková, M. – Jakubíková, K. – Švecová, S.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1997.
Jakubíková, K. - Neumanová, T.: Spoločenský a rodinný život. In: Vajnory. Zostavil J. Podolák. Bratislava 1978, 161-168.
Podoba, J.: Riešenie rezidenčných problémov mladých manželov v tradičnom dedinskom prostredí. In: Slovenský národopis, roč. 37, 1989, č.1-2, 89-98.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only