vyvolávania

vyvolávania

vyvolávania 800 719 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

vyvolávania

krátke prejavy so signálnou, oznamovacou a komunikatívnou funkciou. Rozlišujeme hovorené, vykrikované a spievané prejavy vo forme:
a) monológu, ku ktorým patria vyvolávania podomových obchodníkov. Boli to hudobne jednoduché recitatívne výzvy, oznamy, ktoré mali upútať pozornosť zákazníkov. Spievaný deklamačný charakter prevažne v rozsahu tercie mali vyvolávania sklenárov, drotárov, miškárov a handrárov. Handrári dopĺňali či nahrádzali vyvolávania pískaním na handrárskej píšťale. Formu vyvolávania mali tiež spevy nočných hlásnikov s rozvinutejšou piesňovou formou;
b) dialógu, akými sú vyvolávania na diaľku vo voľnej prírode. Spievali sa pri pasení kráv, oviec, pri lúčnych prácach a prácach v lesných škôlkach. Formu vyvolávania mali tiež niektoré prejavy kalendárneho obradového folklóru (zvolávania na jánske či jurské ohne) a detské piesne pri hrách. Pastierske, lúčne či kosecké vyvolávania sa využívali iba vo vyššie položených oblastiach Slovenska (Púchovská dolina, Kysuce, Liptov a inde). Sú to väčšinou nestrofické útvary recitatívneho charakteru. Melódia je predharmonická, úzkorozsahová, prevažne descendenčná. Dôležitým znakom je zvolanie – formula (helelo, helelo; hoja, Ďura, hoj), ktoré sa vyskytovalo na začiatku alebo na konci vyvolávania. Rozvinutejšiu piesňovú formu mali vyvolávania k jánskym a jurským ohňom.

Hlásnická pieseň. Bratislava-Rača, 1985.
Hlásnická pieseň. Bratislava-Rača, 1985.

AutorEva Krekovičová

Literatúra

---

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only