vrchný odev

odevné súčasti, ktoré sa obliekali na základné súčasti mužského alebo ženského odevu a slúžili ako ochrana pred vplyvom prírodného prostredia a počasia. K tradičnému mužskému vrchnému odevu patril kožuštek, kožuch, bunda, mentieka a zo súkna kabanica, halena, huňa alebo guba. K vývojovo novším, ovplyvneným mestskou módou 19. a 20. storočia, patril kabát a sveter. V niektorých oblastiach juhozápadného a južného Slovenska aj po členky siahajúci kabát pelerínového strihu s kapucňou (kepeň, kuba, šuba), ktorý sa kupoval na jarmokoch a v odeve pastierov a furmanov nahrádzal zanikajúcu halenu. K tradičnému ženskému vrchnému odevu patrili textílie rovných tvarov a rôznych rozmerov, ktoré sa na telo prehadzovali a upevňovali ovíjaním alebo uväzovaním (obrus, plachta, pôlka). Vývojovo novšou súčasťou vrchného odevu bol vlniak. V klimatických podmienkach územia Slovenska si vrchný odev zachoval predovšetkým funkciu ochraňovať telo pred zimou a vlhkom, a to nie iba v zimnom období, ale v horských oblastiach takmer po celý rok v pracovnom, aj vo sviatočnom odeve (kožuštek, kabát, vlniak, sveter), zvlášť v odeve pastierov a furmanov (halena, bunda). Osobitnú funkciu mali niektoré súčasti v obradovom, najmä svadobnom odeve (kožuch, mentieka, guba, pôlka, plachta).